Dno. Hlboké, hlboké dno. Tak deravé a duté, až sa vidí nekonečné. Stačí hodiť kameň. Nepočuť žiadny buchot. Nepočujú ho ani pytliaci, ktorí tam zahadzujú mŕtve bezhlavé jelenie telá, keď ich zbavia trofeje. Ani deti nepočujú, ako to žblnkne, keď si tam odpľujú.
Izolovaný svet. Dno. A nad dnom tunel. A na konci tunela svetlo. Na tom správnom. Na tom druhom je totiž dno. A nikdy ho nikto živý nevidel. Dokonale oblé steny uzamknú všetko. Každého. A nikdy viac nepustia naspäť. Ani žblnknutia, ani rev bezhlavých jeleňov.
Ideálny svet. Žiaden zvuk, žiaden tvar, žiadna váha. Žiadny život. Absolútna ochrana alebo nulová šanca úniku. Raj či peklo tu nehrajú rolu. Lebo to je to nejnereligióznejšie dno. Bez nebíčka, bez nirvány, bez reinkarnácie, bez panien za odmenu. Žiadni čerti a žiadni anjelici. Možno aj oni tam raz spadli.
Lebo také je dno. Je koniec a možno nie je. Možno to je len odchod. Rozlúčka s domovom alebo privítanie doma. Tak to vyzerá na dne, na samom dne seba samého, na konci tunela. Na tom zlom konci. Lebo na tom dobro je svetlo.
Bezodné
24.09.2009 21:00:35
Lebo tak asi vyzerá dno. Bez farby a bez chuti, bez pocitov a citov. Bez všetkého, kde však nič nechýba. Je to len dno.
Komentáre
kiež i pollitrák bol bezodný
duševné dno
:(
U nás nádherne svieti slniečko a prijemne hreje , posielam ti z tých hrejivých lúčov trošku * . *. *. *. * :))
dno je ok,
ja vlastne suhlasim s bonnie
niekedy treba