?...preco_nie...?

"Poď na prechádzku!" povedal by som a ty by si neodpovedala. Vzal by som ťa za ruku do poľa, priamo pod elektrické vedenie a išli by sme až tam, kde to nekonečné elektrické vedenie začína. Alebo končí. Vyber si. Nad hlavou tichý bzukot a úsmevy zaprašené od vetra. Šli by sme. Ďaleko a dlho. Lebo cieľ nie je dôležitý, len tá cesta.

Nachvíľu by som sa hral, že som ťa celú zabudol. Že si cudzia. Hanbil by som sa a tváril, že si nepamätám, aká je tvoja obľúbená farba. A pritom by som veľmi dobre vedel, že ich máš toľko, až nemáš žiadnu. A nehádaj sa, čierna nie je farba. No tak dobre, je. Veď to je jedno. Lebo pri malých hádkach nie je výsledok dôležitý, len tá cesta.

Drzo by som ti čumel do výstrihu a dával ti neslušné návrhy. Jasné, že by som schytal facku. Takú z lásky. A ty by si sa začervenala, lebo by sa ti tie drzôstky páčili. Smiala by si sa, lebo ti viem tak krásne zalichotiť. Detaily. Životne dôležité detaily ako ten bzukot drôtov nad nami. Potom by sme zastali, tak na pol ceste a objímali sa. Tak približne šesť hodín. Alebo sedem. Alebo osem. Lebo keď sa obíjmame, nie je dôležitý čas, len tá cesta.

Vrátili by sme sa. S boľavými nohami, spotenými rukami a navretými srdciami. Vypili by sme si čaj. Na kávu by sme nemali chuť. A práve, keď cvakne spínač na variči, uvidím prázdne miesto. A pohár pred ním. Zabudol som na podmieňovací spôsob, už tu nie si. Ale bolo by to krásne, keby si tu bola. To by som ťa zobral prechádzať sa pod elektrické drôty do poľa. No nie si. Ten čaj nikto nevypije. Tak ho teda vylejem do umývadla, a ty vieš presne prečo. Lebo ten čaj nie je taký dôležitý, len tá cesta.