Včera večer bolo fajn. O desiatej som sa vybral domov z mesta. Lenže o desiatej je ešte dosť času na jednu desiatku. Tak som si ju šiel vypýtať. No a vnútri hurhaj, rachot. A hneď mám kol krku dve ruky, pred sebou naloženú pijatiku. Čo sú to za ľudia?
Pozriem sa lepšie a ozaj. Však to sú spolužiaci môjho braška zo základky. Zasrani. Zasrani už nie sú zasranmi. Na nič sa tu nedá spoľahnúť. Ono to má pomaly dvadsať rokov. A vraj že dnes zmaturovali. Tak potom jasnééé. Nazdravie.
A zrazu na mňa vybehne mladá slečna, výnimočne pekná, osemnásť rokov vtlačených do útleho tela, ktoré sa tak krásne detsky tvári dospelo. Položena (musí byť krásna, keď je položená). Teda, trištvrťžena. Že či viem, kto je. Viem, jak sa voláš, aj s kým si tu. Ale neviem. Bác, priezvisko rovno do ksichtu.
Nádych, výdych, prípitok. Čože? Kto si? Tá tetina suseda, čo som ju malú tlustú po dome naháňal cez polievačky? Pecka. Teraz sa človek má hanbiť. Všetci dospeli. Zasrani, na nič sa tú nedá spoľahnúť.
Oslavovalo sa zdatne. A ja ako člen kolektívu. Zas po pár rokoch oslavujem matury. A výsledok rovnaký. Cestou domov ten krásny pocit, že je už voľno, vo vzduchu cítiť leto a ja si vravím: ešte vždy nie som dosť dospelý, aj keď som druhýkrát zložil skúšku dospelosti.
Komentáre
Nože,popíš devu trocha viac ;))
Čierne vlasy, okrúhla tvárička
tss tss tss ;)
:))
darmo, dobra klima...
uf...