?...preco_nie...?

Včera večer som bol von, skončil som zas ako aktívny pozorovateľ v prázdnej krčmy, kde okrem mňa boli len dvaja chlapi a dve barmanky. Ani neviem kedy, no viem, že som písal - a toto z toho vyšlo. Zmätené myšlienky. Ja za ne nemôžem. Odpustite.

Neviem, čo to bolo. Niečo o rodine, a že otec dokonca býva v tom istom meste. Na jeho otázku  mu však odpovedala 38. Majú inventúru. Počítajú prázdne fľaše a on sa jej pýta na otca. Inventúra na duši. Bezbranne sa prizerám na malú nočnú komédiu. Alkoholové slová lietajú vo vzduchu. A čo! Jedna veľká ľudská tragédia. Dcéra, čo zabudla na otca. Otec, čo zabudol na dcéru. A ja - aktívne publikum. Zisťujem, že ten príbeh je oveľa dojímavejší, keď je podávaný s karpatskou horkou, tak ho radšej zabúdam.

A čo! Niekedy sa vezmem zbierať príbehy do krčmy. A čo, že niekedy poldeci zablúdi aj ku mne. A čo, že niekedy napíšem m so štyrmi vlnovkami. A čo, že dýcham na pero, aby písalo. A čo, že otec niekedy býva v tom istom meste. Tak čo, ako to sluší?