Len štyri steny, napáchnuté spomienkami a pohľadmi, označkované abstraktným umením rozpľaštených komárov, ovadov a múch. A okolo nezažatého lustra počas jasného dňa celý roj čiernych myšlienok. Opak hmyzu, neletia za svetlom, ale za tmou a pod lampou predsa najväčšia.
Rozmýšľať treba s mierou. Hĺbková analýza je pre ekonómov a matematikov, nedá sa aplikovať na reálny život mimo učebníc a faktúr. Treba z kúta zdvihnúť oranžovú pušku, nabiť ju smiechom a pomaly, z postele, strieľať úryvkami smiechu tie nepodarené myšlienky spod lustra. Hi, bác, cha, bum, heh, prásk. Žiarovka, nevadí. A tak ďalej, len trošku menej ako do nekonečna, lebo za týždeň v posteli sa toho nazbiera hojne.
No a potom čo? Zahľadieť sa na strop a točiť filmy. Chce to cvik, ale potom to ide. Biele plátno stropu dokonale vyhovuje. Podklad namodro, nech je to nebo alebo rieka, alebo presne naopak. Napustiť si nebo plné rýb a do rieky šupnúť vtáky. Pre zmenu. S rozpočtom sa netreba naťahovať, neobmedzený je dosť vysoké číslo.
No a potom čo? Keď sú filmy natočené a nuda pomaly zas útočí. Zabiť knihou, zatvorenou ani otvorenou, nejde. Zobrať si na kolená všetky svoje sny, obaliť sa do šálu a hrať sa, že je minimálne mínus šesťdesiat. Len aby nebola nuda. Pohojdať sa na lustri, trikrát rozbiť okno, skryť sa do skrine a znovu sa nájsť. Pustiť si v hlave hudbu, vymýšľať si text a refrén spievať hlasno. Manamana.
A smiať sa. Rehotať sa ako blázon, úprimne ako dieťa. Lebo len blázni a deti si dokážu zachovať vlastnú tvár a nenalíčený smiech, zachovať si zdravú myseľ plnú hádaniek a štrnásťmetrových hadov pod posteľou. Aj keď sú sami v izbe.
Komentáre
ten článok pomohol
ahoj teiduch,
:))) držím
hmm, dik
smiechovú