?...preco_nie...?

Vodku nenašiel. Musí opustiť byt. Aj tak ho musel opustiť, lebo vedel, že ochvíľu si poň prídu z práce. Musel ujsť a niekam sa ukryť. Vytiahol zlaté stránky, nalistoval ubytovanie a vytrhol hneď prvý list. Zavolal by si aj taxík, keby nebol rozbil mobil.

Nesprchoval sa, len si vzial veci, ktoré boli prehodené cez stoličku - roztrhané biele tričku, ktoré chytalo béžovú farbu a modré tepláky so škvrnou v rozkroku. Spomienka na nedávnu noc. Schmatol peňaženku, vytrhnutú stránku z telefónneho zoznamu a zakopávajúc sa pobral z bytu.

Keď otvoril hlavný vchod, spadol a zgúľal sa zo schodíkov, ktoré k nemu viedli. Krvácajúcimi dlaňami oprašoval rozbité koleno, ktoré vykúkalo z teraz už roztrhaných teplákov a nadával. Prestal až keď si všimol taxík na parkovisku. Ponáhľal sa k nemu rád, že nebude musieť mestom blúdiť pešo a riskovať tak, že ho uvidí nejaký podriadený.

Taxikár nebol veľmi nadšený, keď videl svojho zákazníka, povedal si však, že ho aspoň riadne obtiahne, keď už nič.

"Kam to bude?" spýtal sa vodič, pričom zahodil horiacu cigaretu von oknom a nechal ju skotúľať sa do najbližšieho kanála.

On vytiahol papier, ktorý mal pokrčený vo vrecku a ukázal na prvý hotel, ktorý bol na stránke. Nechal na ňom krvavú šmuhu podobnú tým na opierke ruky.

"Jasné, hotel Arytmia." Prečítal vodič z papiera a rozmýšľal, ktorou cestou by to bolo najdlhšie. Nakoniec sa rozhodol, že pôjde po opačnej strane rieky krížom cez centrum, kde čakala kopa semafórov, ktoré poháňajú taxameter dopredu.

Horúca sladká vôňa rozpálenej syntetickej kože a vanilkového stromčeka, ktorý imitoval vietor zavesený na spätnom zrkadle, mu nerobili dobre a cítil, že už už zopakuje svoj ranný prejav, ktorý zostal na trenírkach pri kúpeľnových dverách. Aj taxikár to zbadal a rozhodol sa, že o ďalšiu ulicu ho už neprevezie. Muž vystúpil, zaplatil prehnanú sumu, čo však nijak neubralo jeho peňaženke na hrúbke, a zastavil sa až na recepcii.

"Jednu izbu," povedal nezrozumiteľne mladej študentke, ktorá si takto privyrábala na internát a čítala pri tom Anatómiu.

Na svoj vek bola dosť objemná a ničím nezaujímavá, ani si poriadne nevšimol, ako vyzerala. Každopádne sa ani neunúvala pozdraviť, len sa zdvihla, zobrala kľúčik z poloprázdnej skrinky a podala mu ho spolu s požiadavkou, aby jej dal nejaký doklad. Vybral teda občianku s fotkou, ktorá sa naň teraz ani trošku nepodobala. Upravený, pekný muž s krátkymi čiernymi vlasmi a šibalským úsmevom. Zatiaľ čo vypisovala akýsi formulár, poprosil ju, aby nezverejňovala jeho meno a ak sa naňho bude niekto pýtať, tak že nikoho takého tu v živote nevidela. Chápavo prikývla.

"Ešte otázočku, slečna. Sú tu naokolo nejaké potraviny alebo niečo?"

"Bar v izbe je plný," silene sa usmiala. "Prirátame vám to k účtu."

Bez poďakovania a ďalších zbytočných zdvorilostí ako je pozdrav sa rozlúčili, on sa vybral na prvé poschodie do izby č. 110 a ona zas naspäť študovať záhady ľudského tela. Keď vošiel do sparťansky zariadenej no zato upravenej izby, otvoril bar a vybral z neho vodku. Sadol si do kresla a upil len tak z fľaše. Monotónny zvuk ventilátora, sparno a telo vyčerpané alkoholom a viac než 70-hodinovou prevádzkou ho prinútili zaspať v nepríjemnej polohe. Vodka spadla na zem a pomaly vsiakala do hrubého zeleného koberca, zatiaľ čo on konečne doprial svojim viečkam, aby sa k sebe pritisli.

Zobudil ho až vchodový zvonček ďalšie ráno. Alkohol už pomaly vyprchal z krvi a tak opäť cítil všetkú bolesť. Rozbité kolená a dlane hrozili infekciou a pálili, zatiaľ čo on márne skúšal oklamať lámavú bolesť v krku pri chôdzi k dverám. Nerozmýšľal nad tým kto to môže byť, ani si neuvedomil, že nie je v služobnom byte, ale v hoteli Arytmia. Keď otvoril dvere, stál tam starý známy kuriér zo starej neznámej spoločnosti zovčera. Tentoraz bez všetkých teatrálností vyplnil jedinú prázdnu kolonku roztraseným podpisom a prevzal obálku s identickým logom ako predchádzajúci deň. Bez slov si sadol, otvoril ju, tentoraz opatrnejšie a okrem vizitky z nej vypadol aj list. Sterilným písmom v ňom bolo v strede napísané:

"Milý pán Kratochvíl, keďže ste už na našej ulici, mohli by ste zavítať aj na Kliniku. Recepčná vám podá bližšie informácie."

Vyklonil sa z okna, nahol cez parapätnú dosku a videl, že nad vchodom do hotela visí ceduľa s nápisom "Okružná 27". Šok vyhnal aj zvyšné stopy prepitých dní, a tak zobral opatrne obálku k stolu a z baru vybral fľašu vodky. Po tej rozliatej už nebolo ani chýru ani slychu a nahradila ju nová.