?...preco_nie...?

Som mestský typ. Už je to raz tak. Zbožňujem vidiek, prírodu a všetko to, čo človek hovorí na videovizitke do nejakej hlúpej zoznamovacej súťaže. Je to tak. Nič originálne, ale už je to raz tak. Lenže to všetko, to je len tak na chvíľu. Na dovolenku, na výlet. A potom späť do mesta, domov.

Mestá. Moja sila a slabosť. Za ten život som už mal možnosť pár ich vyskúšať, ktoré mi sedí najlepšie, ktoré ma netlačí na päte. A v podstate to je aj jedno. Tu ide o mesto. O to, ako to funguje. Ako každé ráno a poobede zastane na chvíľu krv v dopravných tepnách a premávka sa plazí pomalšie, ako zakrádajúci sa had. A o kopec detailov. O rytmus, vôňu, farby...

Áno, ide tu aj o farby. Ide tu o šedú monotónnosť sídlisk. Mne sa to hovorí, keď z jedného okna Tatry, z druhého Kráľova hoľa. Ale v skutočnosti je to tá železobetónová džungľa, čo mi nedá spať. Toľko malých životov vtiesnených do ešte menších bytíkov a z balkónov počuť len to tiché sídliskové blues.

Mám rád mesto. Rád mu šahám na tep, rovno na zápästie. A v noci zas pod sukňu. Rád sa skrývam do malých putík, kde ťažké dubové stoly skrývajú mapy rozliatych pív a steny sa uškŕňajú, lebo tie toho už počuli... Rád sa zložím niekde do zatuchnutého staničného parku, rád v daždi míňam tucty bledých tvárí pod čiernymi dáždnikmi.

Som skrátka mestský typ. Som elánovský sídliskový indián. Som vo vývoji. Bol som dedinský typ. Bol som horský typ. Bol som športový typ. A momentálne som mestský. Tak uvidíme, koľko to vydrží.