Deň sa každý večer na koniec svojej dennej šichty
Tajne stretáva s Nocou
Na štrbavých lavičkách pri bývalej telocvični
Každučký večer, celý rok, keď slnko s mesiacom striedajú si dresy
Tajne stretáva sa s ňou
Na tých skrytých lavičkách učupených pri telocvični bez adresy
Záblesk explózie síry
Zviditeľnený dych
Zapália si zmysly
Zhoria v nich
V zime zima, ruky oziabajú mladú Noc,
Darmo ponúka Deň svoj kabátik na pomoc,
Darmo dýcha jej na dlane
V lete zato, nekonečné večery hrejú nahé ramená
Sedia a blábocú, kým mesiac nedá zimomriavkam znamenia
Nech stratia sa v tme
Tak si tíško nažívajú, každý večer na anonymných lavičkách
Naivne sa zbližujú, znečisťujú vzduch a diskutujú o hviezdach
Ktoré nikdy spolu neuvidia
Naivní to mladí ľudia
Nekonečný majú pech
Komentáre
naivní
diky zoja,