?...preco_nie...?

Ono to fakt nie je žiadna slasť, ale aspoň to je zábava. Byť nevyspatý. Chodiť ako vo sne a počuť všetko ako spod vody. Vidieť súvislosti aj tam, kde by ich nielenže nikto nehľadal, ale kde ani nie sú. Spomalenými pohybmi vyrovnávať zrýchlené myslenie. Ono to nakoniec nie je až tak zlé.

Len sa treba vyhýbať kontaktu so skutočnými ľuďmi. Oni nechápu. Oni nevidia súvislosti ani tam, kde sú, nieto ešte tam, kde nie sú. A netreba nahlas rozmýšľať. A už vôbec nie písať o tom niekde na blog. Ale ono to prejde. Len dúfam, že tých ľudí, čo som stretol dnes, že ich už nikdy viac nestretnem. Lebo by som sa hanbil.

Jednak za niektoré lichôtky a jednak za niektoré nadávky. Len tak nahlas človek rozmýšľa, očumuje nejakého prebudeného alebo nejakú prebudenú a preriekne sa: ufón. Alebo: pekné-é-é. A potom na vás divne pozerajú. Najmä ak máte mastné vlasy, cestovnú tašku a pohľad úchyláka, ktorý pricestoval ranným vlakom z Leopoldova. Pekné-é-é.

Tak teda, dobrú noc. Rád by som sa ešte dnes porozprával s normálnymi ľuďmi. A zabudnite, že ste toto niekedy čítali.