?...preco_nie...?

Som neverný. Neokrádam babky o peniaze na hrob, nevraždím príslušnikov inej rasy či vierovyznania, neosahávam deti v električke ani neznásilňujem naivné stredoškoláčky. Len som neverný. A žiaľ, v tom najhoršom slova zmysle ako sa len dá. Neverný sebe. Klamem a klamem, podvádzam a zahýbam.

Podvádzam svoju vieru s budhom na káve.

Zahýbam kapitalistickému presvedčeniu, keď koketujem s červenými myšlienkami.

Klamem svojim ideálom, že sú pre mňa tie jediné.

Za chrbtom ohováram svoje myšlienky pri poháre piva.

Ešte aj to pivo sem-tam podvediem s vínom.

Zahýbam zdravej strave, keď sa za stánkom oblizujem s bagetou.

A príkladov by bolo milión. Nie som však žiaden podvodník-začiatočník. Všetko robím v najväčšej tichosti. V tmavých uličkách svojho vnútra. V lacných hotelových izbách vedomia. A potom si to všetko ospravedlňujem. Áno, výhovorky. To mi vždy šlo. Celý čas sa pritom tajne držím v napätí, či sa moje bokovky nestretnú s manželkami. A je to príjemné. Ako zakázané ovocie. Len tak, na oživenie vzťahu. Aby som sa zo sebou náhodou nemusel rozísť pre nejaký stereotyp.