?...preco_nie...?

Len máločo je tak smutné ako prázdny papier. Prázdny papier a plná hlava myšlienok, ktoré sa naň akosi nechcú sformovať. Všetko akoby bolo za okrajom. Mimo reality, mimo mňa. Asi tak sa práve cítim.

Len máločo je tak smutné ako popísaný papier. Papier pripravený o čistotu, o panenstvo. Čierne slová vypľuté na papier, preškrtané, vygumované, smutné, prázdne. Asi tak sa teraz cítim.

Len máločo je tak smutné ako roztrhaný papier. Roztrhané myšlienky, ktoré sa nedali pretaviť na grafit. Hnev za vlastnú neschopnosť, za nedokonalosť jazyka. Zaplatí však papier a zaplatí životom. Úbohý papier, ktorý chcel len potešiť, chcel len dať priestor autorovi. Prepáč mi to.