K niektorým dňom sa jednoducho nehodí nič. Neladia. Neladia s počasím, s dátumom a najhoršie je, že neladia s niektorými ľuďmi. Len čisto pre demonštráciu. Vezmime jednoduchý príklad. Rovnica o jednom neznámom. Povedzme, že o mne.
Dnes som prosto od rána neladil. Neladil som s budíkom. Neladil som s dopravnými značkami, nevedel som dokonca ani naladiť sprchu. Počasie neladilo. Bolo krásne. A jediná chvíľka, keď som mal ja v duši aspoň to chabé polooblačno dosrali práve prehánky. Z neba. Len aby sme mali jasno.
Neladil som s príležitosťou. Iba ak oblečením. Aj to neladila moja košeľa s mojím vkusom. Slávnostná atmosféra dokáže riadne rozladiť, keď by sa človek najradšej zavrel do pivnice s fľaškou absinthu, pustil si depresívne pesničky a čakal, či mu polička s haraburdím neudelí pádom na hlavu milosť.
No a potom sa človek ešte aj naserie. Teda, naserú ho. Nestačí, že ako šofér sa musí nečinne prizerať, ako ostatným peknejú oči a mäknú úsmevy, ešte ho aj doserú. A kto si to všetko odnesie? Niekto, kto si to nezaslúži ani v najmenšom. Už to tak býva.
Lebo niekedy fakt stačí dňu k dokonalej rozladenosti len jeden odmietnutý tanec. Prepáč mi, Z.
Komentáre
esteze
ak sa raz budem ženiť
a to pritom ani svadba nebola,
je to cierne (alebo zelene), nosi sa to a ladi to...