Človek rozmýšľa. Ja som človek. Niekedy rozmýšľam. A uvedomujem si množstvo zablokovaných myšlienok, uličiek zapečatených lepšie ako niekdajšie varšavské geto. Myšlienky zoradené do nápravných stredísk rôznej ostrahy. Od myšlienok na kamošovu frajerku až po...to sa ani nedá vysloviť. Koľko zverstiev je v každej hlave. Zablokovaných. Našťastie.
Až je smiešne, že človeka od šialenstva delí len nejaký trápny visiaci zámok v temnej uličke synapsií. A treba sa ich báť. Lebo v šedej kôre mozgovej máme každý nie len lovca či zberača. Ako má však potom človek spoznať sám seba, keď niektoré veci sú mu samým sebou zakázané? Ako sa má nebáť sveta, smrti, tmy či písomky, keď naveky je odsúdený na život v strachu pred sebou?
Človek rozmýšľa. Ja som človek. Niekedy rozmýšľam. Nemal by som asi tak často.
Komentáre
múdro píšeš
.
Je otazne , ci zakazane myslienky by po prepusteni zostali zakazanymi ..
Ale inak aj ja viem o svojich zakazanych temach , celkom paradoxne tym ako som pozerala filmy o utrpeni a vnimala co by ublizilo mne , skoro by som objavila nechutne muciace metody ..fuj, tak sup ho pod poklicku
tiez mam take :)
je to zvlastne..