?...preco_nie...?

Včera večer som našiel zmysel. Chvíľkový zmysel tohto všetkého. Tým všetkým myslím bezduché týranie internetového priestoru tonami príšerných článkov. Nebol ani tak ďaleko. Možno na pol metra, maximálne na meter.

Znova si poviem, nemohol by som si odpustiť tieto kváziumelecké drísty na úvod? Nie. Prečo nie? Lebo. Lebo ja som na chvíľu vážne našiel zmysel, aby  tu tie bludy viseli a tapetovali mĺkve biele pozadie.

Ten zmysel vyzerá skutočne dobre. Nečakal som, že bude až taký pekný. Sedel tam v priamom dosahu a cez zlaté pivko v nádobe na čaj sa odrážal jeho dvojník. Ten zmysel vážne nie je až tak od veci.

Zmysla poznám už dlhšie. Dlho? Ani nie. Tak poriadne až spred odchodu do Moskvy. Štipendium. Však sme nejakí lingvisti. Ešte stále tomu nemôžem uveriť, že zmysel môže byť tak jednoduchý.

Sedel tam. Odzbrojujúco krásny v podobe kamošovej frajerky. Do ringu sa dostala téma blog. A vraj aj ona je tam. Kto si? Odpoveď. A ty? Moja odpoveď. A pár sekúnd bez dychu až náznak obdivu.

Ego prudko stúpa a hrádze padajú. Tak príšerne jednoduché, až mozog prešmykuje. Pekný letný večer. Dokonalý na to, aby som našiel nový zmysel. Ten jeden výraz tváre, keď začula moju blogovú identitu.

Ďakujem za to malé svetielko nádeje

..PN..