?...preco_nie...?

Kratochvíl nemal chuť oponovať a posluchol príkaz šéfa kliniky. Sedel polonahý na stoličke ani zďaleka nie tak pohodlnej ako minule s neprítomným no trošku udiveným výrazom.

"Áno, aj ja som doktor, dokonca primár, bez obáv," povedal tučný hlas v prerobenom tele, ktorý sa priblížil k nemu.

Nepamätá si, aké bolo počasie. Vôbec ho to nezaujímalo. Len tak tam bol. Existoval. A šéf kliniky počasie spravidla ignoroval, takže jemu to tiež bolo jedno. Chlap, ktorý sa pre Kratochvíla len pred chvíľou stal primárom, jemne poklepkal holú hruď, ktorá zhodou okolností patrila jemu. Akonáhle sa dotkol kože, ktorá si už opäť zvykla na čistú vôňu, uskočil od bolesti. Primár vyzeral znepokojene.

"Hm, malo to už byť v poriadku. Poďte so mnou, prosím."

A on išiel. Bezducho následoval po mnohých miestnostiach plných kadejakých nástrojov, do ktorých si líhal, ku ktorým si sadal, ktoré nechal chladne hladiť svoju hruď. Primár len zbieral papieriky a krútil hlavou, nevyzeral veľmi nadšene. Po chvíli sa ocitli zas v kancelárii, tentoraz už obaja oblečení a v pohodlných kreslách.

"Žiaľ, nemám pre vás dobré správy," povedal primár, no on nereagoval. Ešte vždy mal zakalené oči a úsmev, na ten sa ani nepamätal. "Nemysleli sme si, že to bude také vážne," vyšlo z úst chlapa na domáckej strane stola so špeciálnym dôrazom na "vážne". Zas žiadna reakcia. "Tá zlomenina srdca je otvorená. Otvorená zlomenina srdca."

"A to znamená?" ozval sa konečne aj Kratochvíl, ktorý však aj naďalej len blúdil pohľadom po miestnosti a myšlienkami ktoviekde. Rozvalený v kresle s prekročenými nohami čakal na verdikt.

"Nedá sa nič robiť, musí sa to liečiť prirodzenou cestou."

"Mhm, a to znamená?"

"Časom."

"Bude to bolestivé?"

"Áno. Keď sa niečo hojí, bolí to. Ale nakoniec to bude dobré."

Primár sa postavil a podišiel k barovému pultu a bez opýtania namiešal "Sex on the beach" a priniesol ho Kratochvílovi.

"Chcel som vodku," flegmaticky odpovedal Kratochvíl.

"Viem, no nemôžes," povedal priateľsky a ľútostivo. Dokonca to znelo aj trochu úprimne. "Musíš sa vrátiť ku Sex on the beach a normálnemu životu. Niektoré zákony platia pre všetkých."

----------------------

Mesiac akurát nastúpil na nočnú. Tráva zožltla a vietor ochladol a zosilel, nahnevaný, že na stole nenašiel žiaden časopis, ktorý by si mohol prelistovať. Plný zlosti z pomsty začal trepotať roletami luxusného firemného bytu. To prinútilo jeho protivníka na druhej strane rolety, aby okno zavrel a odsekol mu tým cestu do obývačky, kde to páchlo rozliatým vínom a šťavami uspokojených prirodzení.

Keď Kratochvíl zavrel okno, vrátil sa k počítaču, kde sa s nezáujmom pozeral na svoj prvý zarobený milión tej noci. Na širokej posteli spala nahá a vyčerpaná nezaujímavá študentka a recepčná hotela Arytmia. Ešte vždy nevedel, ako poriadne vyzerá. Bola však po ruke. Ani po týždňoch nezabudol na zážitky z Kliniky a najmä na dôvod, prečo musel toto zariadenie navštíviť a v ušiach mu stále hučal tučný hlas: "Časom."

Preňho to "časom" však znelo ako jednoznačný verdikt. Odsúdený na život.