?...preco_nie...?

Marek sa ešte stále rozklepaný po rozhovore s bratom zamkol v izbe. Kamilin plač ho prekvapil, no nijako veľmi nezaujal. Mal totiž väčšie problémy ako svoje potenciálne otcovstvo či slzy bratovej ženy, s ktorou sa práve miloval. Ešte vždy cítil krútňavu v hlave, teraz už ani nevedel, či to bolo od alkoholu alebo od sexu a napätia. Na stole ležala kazeta, ktorú nemal kde prehrať.

Rozhodol sa zavolať jedinému priateľovi, vlastne jedinej priateľke a tiež potenciálnej matke jeho dieťaťa – Danke. Danka mala dvadsať a jej otec bol Fero, Johnyho kamoš, a tak sa vídali na stretávkach dokonalých ľudí, kde sa s nikým nedá úprimne porozprávať. Raz sa Fero s Johnym strašne opili pohádali. Samozrejme sa to všetko stalo potom, ako odišli ľudia, dokonalí také veci nerobia. No a oni dvaja ich od seba odťahovali.  Asi tak sa spriatelili. Žiaľ, zašlo to priďaleko. Keď sa zase raz stretli na nejakej recepcii, dražbe či tenisovom turnaji, opili sa. No a tak sa nejak stalo, že sa ráno zobudili vedľa seba v lacnom moteli na okraji mesta a nikto si nič nepamätal.

Danka otehotnela – aj to bol jeden z dôvodov, prečo nešiel na včerajšiu večeru – nechcel stretnúť ju ani toho cholerika Fera. Síce, Fero aj tak na svoju dcérenku vždy kašľal, takže ani nevedel, že je tehotná. Johny to však vedel a zavolal svoju známemu, aby spravil test otcovstva, všetko v tichosti, nemôže mať predsa brata s chybami. Mare vlastne ani nevedel, prečo sa chcel Danke vyhnúť. Zdvihol teda telefón a vytočil známe číslo.

„Prosím? Už sú výsledky?“

„Ehm.. Nie, ešte nie. Niečo sa stalo na klinike, neviem čo presne. Sú s tým problémy.“

„Hej počula som, nejaký doktor sa tam vraj zastrelil či čo. Rýchlo vrav, čo chceš, musím sa ponáhľať.“

„Máte doma video?“

„To čo je za otázku. Myslím, že hej. Hej, máme staré video v skrini. A čo s ním?“

„Potreboval by som si pozrieť jednu pásku. Stavím sa tak o pol hodinky, dobre?“

„Sorry, Marek, ale idem preč. Volala mi zrevaná Eva, že jej frajer, vieš, ten škaredý Mozabijčan, zdrhol bez rozlúčky. Prosto si zbalil veci a keď sa vrátila zo školy, nebol už tam. Ale keď chceš, stav sa zajtra, budem len rada.“

„Dobre, tak nič. Zajtra. Maj sa.“

Zvláštne, že sa to ani po tom incidente medzi nimi nezmenilo. Akoby sa nič nestalo. Problém mu však vyriešiť nepomohla, kazetu si môže púšťať akurát tak dolu schodmi, alebo si ju krútiť na prste. Aspoň si ju teda prezrie. Vytiahol ju von a prečítal nálepku navrchu. Dr. Masliewszky. Kde to meno len počul?

Z rozjímania o Danke a kazete ho vytrhlo klopanie na dvere. Rýcho schoval kazetu pod svoju posteľ (pod posteľami bola tá kazeta doslova ako doma) a šiel otvoriť. Bola to Kamila, s rozmazanou pleťovou maskou len v uteráku. Hodila sa mu okolo krku a zanechala tak na ramene mastný fľak. „Čo sa stalo?“ spýtal sa Marek.