?...preco_nie...?

Samota. Kričím a nikto ma nepočuje. Už nevládzem. Niekto, prosím, niekto, hocikto, odpovedz! Nech viem, že ešte som, a že tu nie som nadarmo. Chcem facku alebo bozk, je to jedno, len trošku pozornosti.

Prší. A ja sa bojím, že keď výdem von, roztopím sa. Cítim sa ako z cukru. Len sa nedostať do kontaktu s vodou. Snažím sa presvedčiť sám seba, že v tej priahľadnej tme za oknom niekto len čaká, kým sa ozvem, a tak ďalej zvnútra kričím.

Dúfam, že niekto zaklope na sklenenú tabuľu a povie: nekrič už, JA ťa počujem. Najkrajšie by bolo, keby si to bola ty, čo si moja. Ale ty tu nie si. Ani nikto iný, kto by mi stál za to. Kto by mi ponúkol dáždnik, aby som sa v daždi neroztopil.