?...preco_nie...?

Slnko už pilo svoju druhú kávu počas desiatovej prestávky a hrýzlo do trávy, ktorá už tušila, že ochvíľu zas zožltne, no a vietor, ten si čítal časopis prilepený na stole zaschnutou malinovkou. Vlastne si len tak listoval, pozeral obrázky. Keď svoju prácu dokončil, začal trepotať roletami luxusného firemného bytu. To prinútilo jeho protivníka na druhej strane rolety, aby okno zavrel, a tým mu odsekol cestu do obývačky, kde to páchlo rozliatým vínom a šťavami uspokojených prirodzení.

Keď tak urobil, šiel si sadnúť naspäť na pohovku. Nie však preto, aby zdvihol mobil, v ktorom to už zvonilo tridsiatyšiesty raz, ale aby dorazil fľašu vodky na stole, ktorá zostala ešte z noci. On mal ešte stále večer, keďže si neľahol a rolety nepustili dnu denné svetlo. Kopol do seba ten posledný teplý poldecák a pozvracal si trenky, v ktorých blúdil po byte už tretí deň bez prestávky.

Nevadí, povedal si a trenky jednoducho vyzliekol a hodil niekam smerom ku kúpeľňovým dverám. Nahý sa vybral do kuchyne pre ďalšiu fľašu a nejaké zvyšné čipsy a arašidy. Žiarovka v chladničke nesvietila a v prítmi mal problémy vodku nahmatať. Z nekoordinového tápania ho vyrušil až zvonček pri dverách. Stiahol zo stola obrus a spolu s ním dva poháre červené od vína, ktoré si pri páde polámali nohy. Obrus si obviazal okolo pása a za zvuku druhého zvonenia sa čaptavo náhlil ku dverám.

"Dobrý deň," povedal kuriér v rovnošate, akú ešte nevidel.

"Komu ako," odvetil s hlasom asi 20 decibelov a dychom asi dva a pol promile. Študoval jeho rovnošatu, zatiaľ čo kuriér študoval jeho svojský odev.

"Pán Kratochvíl?"

"Dokonca osobne," zasmial sa šialene.

"Nech sa vám páči a tu mi to podpíšte."

Natrčil naň bielu podložku, na ktorej bola obálka s neznámym logom a zoznam s dvoma kolonkami, jednou prázdnou a jednou s jeho menom. Asi nemajú veľa zákazníkov, pomyslel si, keď mobil začal zvoniť dridsiatysiedmykrát.

"Nezdvihnete to?" povedal kuriér.

"Jasné. Veď volajú z práááce." Položil pero aj obálku s čudným logom naspäť na podložku a sekol si to krížom cez byt ku povohke. Zdvihol mobil a hodil ho do steny oproti. Skoro trafil televízor.

"Halóóóóóóóó´?" povedal a zase sa začal smiať, ešte šialenejšie ako predtým.

"Vy tam teda budete fakt vítaný," zašomral si popod nos kuriér, ktorý bol rád, keď konečne zavrel dvere a vypadol.

Muž si sadol na zem, nemotorne otvoril obálku pričom roztrhol logo. Bola v nej vizitka tlačená na drahom papieri, na ktorej stálo len:

KLINIKA, Okružná 15

A ešte to isté logo, aké videl na obálke. Kokotina, povedal, zahodil vizitku a zamieril znova hľadať vodku v tmavej chladničke.