Prší. Teda pršalo. Takže neprší. Škoda. Dážď je pekný, lebo sa o ňom dá písať kopu klišé. Človek nemusí rozmýšľať. A ja som človek. A rozmýšlať sa mi nechce. Takže mi to vyhovuje, keď sa deje niečo gýčové. Teda dialo. Takže sa už nedeje.
Dážď zbližuje. Aj becherovka, ale to je iný článok. Lebo becher ťa nenapchá pod jeden dáždnik s niekým koho máš rád. Ani ťa za nič na svete neprinúti sa pritisnúť k spoteným cudzincom na zastávke. Dážď zato hej. Jemu to ide. Mali by na dážď spraviť reklamu. Pršalo by v nej.
Zase prší. Takže predchádzajúce slová neplatia. Musím teda počkať, kým prestane, aby som to nemusel prepisovať. Majte chvíľku strpenia.
Ešte prší.
Ešte vždy.
Hm, asi ešte chvíľu bude.
Idem preč, vy nechoďte nikam.
Som späť, ale ešte vždy prší. Sakra. No nevadí. Hrajme sa, že neprší. Vlastne aj tak už len trošku kropí. Ako keď babka kropila prádlo. Pekne voňalo. Dosť bolo sentimentu. Ale veď prečo nie, predsa prší. A dážď a sentiment idú predsa dokopy.
Dopršalo. A ja som dopísal. Ale ono znova začne, a potom hádam aj ja. Ospravedlňujem sa za tento kyslý dážď písmenok.
Komentáre
:)
zdarek :)
Vsak TP,
tak utekaj