?...preco_nie...?

Mám vážne obavy o svet. Vyzerá to s ním zle. Zdá sa, že u väčšiny ľudí sa končí detstvo dovŕšením osemnásteho roku. Čiže presne vtedy, keď sa končí všetka sranda, lebo väčšina z toho, pri čom nám bilo srdce ostošesť už nie je zakázané. Už sa nečervenáme, keď si ideme kupovať tabu a nesnažíme sa mať hrubší hlas, keď si pýtame červené Sparty. Ale o tom som nechcel, mne je len smutno. A preto sa bojím o svet. O to, že už po ňom nechodia prerastené deti.

Nikto sa so mnou nechce hrať. A z toho sú deti smutné. Jeden komentárik. Teda nie som až tak úplne sám, ale predsa... Ale my deti sa s takými vecami vieme veľmi ľahko vysporiadať. Sme zvyknuté, že nás nikto nepočúva a keď aj áno, tak nás neberie vážne. No aj keď sme zvyknuté, predsa je nám veľmi smutno, keď sa s nami nikto nechce hrať.. A to len preto, že sa všetci hrajú na to, že robia niečo dôležité, niečo dospelé.

Aj my sa hráme na to, že sme predavačky, policajti, smetiari... Už od škôlky. Ale je to na houby, keď si sám. Je dosť nuda, keď predavačka nemá zákazníkov, policajt sa unudí k smrti bez zločincov a smetiari - čo by bol pravý naskakovač bez kolegu ľavého krídla a šoféra?

Tak sa so mnou poďte hrať. Napíš komentár, hocijaký. Aj zlý aj dobrý. Aj tak si budem myslieť, čo chcem. Ako tvrdohlavé decko. Tak ešte raz: Poďte sa so mnou hrať. Poďte sa hrať na niečo dôležité. Poďte sa hrať na to, že ste nezabudli byť deťmi.