?...preco_nie...?

Aké je to len ťažké s tými rodičmi. Každý večer do mňa len hustia: „Vypadni von a nieže sa vrátiš pred druhou!“ A hneď mi aj tlačia do ruky päťtisícku. „Nieže ju zas minieš na sprostosti ako jedlo abo knihy. Poriadne sa ožer a pozvi aj nejakú kočku, že si trochu užiješ. Ani nemysli na to, že si tie peniaze necháš na sporenie na niečo poriadne. Hej, a ešte stav za mňa tisícku na rulete na jedenástku.“ Márne protirečím, že ja chcem ísť zajtra doškoly, chladne ma odbijú: „Nie si až taký sprostý aby si tam musel chodiť dvakrát do týždňa. Však si tam bol v pondelok.“ Potom už len po mne hodia kľúčiky od Ferrari a zakričia na rozlúčku: „Jazdi rýchlo a nestoj na červenú! A v žiadnom prípade nezastavuj polišom. Nemáš vodičák a nie si predsa nejaký mäkkýš, čo by im nevedel ujsť!“ Keď so zvesenou hlavou neochotne idem preč, počujem, ako si púšťajú Bacha a dohadujú sa, ktorý bude dnes predčítavať z Poea, len tíško im závidím.