Dôkladne študoval logo a zatiaľ vodka mizla. Predsa len si upil. Veď keď už dal napiť kolenám, tak prečo nie aj hlave? Nech sa snažil ako snažil, logo nikdy predtým nevidel. Nemal však v úmysle ísť na kliniku. Akurát, keď bol na odchode, zrazil sa vo dverách s kuriérom.
„Zase ty?“ skríkol naň. „Čo odo mňa, pre Boha, chcete? Kto ste? Prečo ma nenecháte na pokoji?“
„Ospravedlňujem sa, ja si len robím svoju prácu. Nech sa vám páči,“ podal mu list.
„Neotvorím ho!“ zvrieskol už úplne vytočený a chcel sa cez neho pretisnúť v dverách.
Kuriér sa ani nepohol. „Je mi ľúto, musím vás priviesť so sebou.“ Znova natrčil ruku s podložkou a listom.
„Odkáž im, nech idú všetci rýchlikom do piče! Okamžite sa mi ustúp.“ Pokúsil sa opäť prejsť cez kuriéra, no zase bezvýsledne.
Videl, že to takto nepôjde, zobral teda list a otvoril ho. Písmom, ktorého už mal plné zuby tam bolo napísané:
„Zbytočne sa pokúšate odísť, rovnako ako sa zbytočne pokúšate rozlúštiť naše logo, v živote ste ho nemohli vidieť. Prosím Vás, prídťe sa ku nám porozprávať o slečne Záhlubskej.“
Keď videl to meno, zarazil sa. Ako len môžu vedieť?
Pred štyrmi dňami bolo v služobnom byte rušno. Boli tam dvaja, len oni dvaja. Pilo sa víno a sexovalo. Na pohovke, na koberci, na stole a tak dokola. V živote sa necítil tak divne. Pre prácu cestoval po celej krajine aj po celom svete a kade chodil, tam nechával dlhy. Dlhy na citoch. Vždy to bolo o tom istom, nové mesto – nová milenka. A vedel si teda vyberať. Len to najlepšie, veď si to mohol dovoliť. Teraz to však bolo iné.
Bola nahá, rovnako ako on, tesne po súloži so začervenanou hruďou, keď povedala: „Idem domov, za manželom, díky za sex.“ Obliekla sa a zdrhla. Keď sa prebral z tranzu, rýchlo si natiahol na seba tepláky, do ktorých sa vpili posledné kvapky semena a vybehol za ňou.
„Nemôžeš ísť! Chcem Ťa!“ skríkol.
Rozosmiala sa. Hnusný ostrý smiech bodal priamo do srdca. „Tak to som teda nečakala. S takou hrdinskou povesťou.“
Smiech ustal až s buchnutím dverí na kancelárii. Ani nevedel, ako sa tam dostal, po spomienke na ňu mal však opäť chuť sa neskutočne ožrať. Stolička sa otočila a tučný hlas na stoličke pozdravil: „Dobrý deň, pán Kratochvíl.“
Komentáre