?...preco_nie...?

Zubné strojčeky. Ďalší z výmyslov modernej doby. Trest rodičov za pubertálne výstrelky. Ty nevieš kedy máš večierku? Strojček. Mňa nezaujíma či ide Paľo, ty nejdeš. Strojček. Mne dverami búchať nebudeš. Strojček. Nekrič na mňa! Strojček. Tebe sa nechce vysávať? Strojček. Čo majú znamenať tie cigarety za posteľou? Strojček. Ultimátny trest. A zámienka: aby si mal rovné zuby.

Plač a plná huba plastelíny na odliatok. Výsmech v škole. Aspoň tak to bolo za mojich čias, ešte pred pár rokmi. Mne sa ale vždy páčili dievčatá so strojčekmi. Je pravda, že strojček rozhodujúci nebol, však v pätnástich má človek iné kritéria. A asi to bude aj tým, že v pätnástich sa baby páčia najviac. Po vojne pohlaví trvajúcej od škôlky práve vtedy kvitnú prvé lásky, v škole sa už nesedí v lavici s babou za trest, ale za odmenu. A to všetko čisté, poškvrnené jedine chabými predstavami odkukanými zo starého Tabu.

A tie bozky, keď prvýkrát človek ani nevie, ako tým jazykom krútiť, všemožne sa snažiac pritisnúť sa čo najsilnejšie, vraziť jazyk čo najhlbšie a podobné somariny. A predsa len tie strojčekové bozky chutia najlepšie. Malé ranky na ďasnách, na perách, na jazyku, ktoré však nič neznamenajú. Veď od krvi sú potom červenejšie pery. Je to prosto tak, strojčekové bozky majú svoje čaro. A na rozdiel od strojčekov, nezapadnú prachom niekde v zásuvke.