?...preco_nie...?

Zobudil sa v hoteli. Sterilné šedé steny nedostatočne zariadenej izby mu však neubrali ani štipku na nálade. Vedel, že len v tomto hoteli dostane služby, aké inde nemajú. Zdvihol slúchadlo a vytočil magické 111. Ani chvíľu neváhal, čo si objedná. Vrátnička spoznala starý známy hlas najnáročnejšieho zákaznika a neprekvapilo ju, keď počula: Raňajky EXTRA.

Keďže myšlienky nemohol upútať na televíznu obrazovku, nechal ich len tak poletovať po izbe. Bol hladný a tešil sa na svoje raňajky do postele. Nielen raňajky, raňajky EXTRA. Slaninka, vajíčka, čerstvý biely chlieb, pohár džúsu. Ako z amerického filmu. Až na tú prílohu. Myšlienky mu skoro vyleteli škárou v tesnení na okne, keď do izby vkročila ona. Nevedel meno, a predsa ju poznal tak dobre. Zvnútra, zvonka, sprava, zľava, zhora, zospodu. Rovnako vedel, že hriešne krátka suknička ešte hriešnejšej rovnošaty na svojom mieste dlho nezostane.

Prihupkala ladným krokom, ako zvyčajne, a položila mu na kolená podnos s jeho vysnívanými raňajkami, pričom sa nezabudla nakloniť tak hlboko, ako sa len dá, aby ukázala svoje dokonalé mladé prsia. Ochvíľu môžu byť jeho a on to vie. Predtým však ešte taká menšia hra.

Pustila hudbu na jedinom elektronickom prístroji, ktorý v izbe fungoval. Už len hudba mu robila chúťky, sladké vzdychanie a francúzske ž tem ho však nevyviedli z miery. Bol to predsa starý známy zákazník. Vedel, čo čakať a čakal len to najlepšie. Veď preto mu poslali práve ju - krásavicu bez mena.

Rovnako ako on odstraňoval škrupinu zo svojho vajíčka, aj ona sa zbavovala prebytočnej vrstvy ošatenia. S chladom Angličana sledoval jej ladné pohyby, štíhlu siluetu milujúcu sa s hudbou. Vajíčko do polovice ošúpané, no dievčina zaostáva. Zatiaľ ukázala len svetlobielu podprsenku, do prasknutia napchanú najfantastickejším poprsím, aké kedy videl. Lúč svetla zablúdil aj na striebornú náušničku na pupku. Nachvíľu ho oslepila. Počkaj, vravel si, už o chvíľu si na tej náušničke pochutnáš ako na dezérte po raňajkách. Všetko má svoj čas.

Vajíčko už bolo nahé, pripravené na popravu. Aj slečna sa zbavila sukničky a na nohavičkách bolo vidno vlhký fliačik. Aj ona ho poznala a vedela, čo má čakať. Len to najlepšie. A jej telo sa na to už pripravovalo. Súčasne s lyžičkou zabárajúcou sa do vajíčka sa koleno slečny zarylo do matracu jeho postele. Pomaly zdvihla deku a začala ho bozkávať. Od palcov na nohách. Všetko má svoj čas.

Jazýček jej pomaly kĺzal vyššie, ku kolenám. Jeho lyžička práve rozpolila vajíčko. Už sa toho nemohol dočkať. Všetko má však svoj čas. Jej bozky už bombardovali stehno a aj ona sa už tešila na svoje raňajky. Užívala si to, no jeho tvár sa začala zvrašťovať. Vrásky pribúdali, keď ďievča schytalo poriadnu kopačku do hlavy. Tácka sa prevrhla a zanechala na zemi nádherný pestrofarebný obraz. Stál, celý červený v tvári a zvrieskol na ňu, keď si držala čelo plné bolesti:

JEBEM NATVRDO, ja som chcel to vajíčko namäkko!

A pokojne odkráčal z izby.

P.S.: Takže, milí moji, pekne zastrčiť všetko do nohavíc, žiadna šou sa nekoná. Bol to len taký pokus prerasteného dieťaťa. Teším sa na výsledky. Vravel som, že to má prekvapivý koniec.