Zmiešané pocity. Vraciam sa k ľuďom, ktorých mám rád už večnosť, no odchádzam od ľudí, ktorých som sa za päť mesiacov mať rád naučil. No tak to už chodí. Så obarmhärtigt är livet.
Najprv prišli rozpaky. Štvrtok o ôsmej, ako vždy, Dr. Who, hm? Ticho. Hups, ďalší štvrtok už nebude.
Potom ďalšia fáza: bohapusté lži typu "však sa ešte stretneme" spojené s výmenou adries. Hotový rituál. Papieriky z dlane do dlane, z dlane do vrecka a z vrecka do koša.
A nakoniec, ako inak, fáza posledná, kritická, keď si to človek začne fakt uvedomovať. Idem naspäť. Idem preč. Balenie spomienok, zatváranie dverí a symbolické vrátenie kľúčika.
Zmena meny. Smútok - mena zmeny.
Vraj návraty. Chujovina. Len ďalšia rozlúčka.
Neviem sa dočkať tvojej náruče, keď sa ti z toho návratu vyplačem.
Komentáre
ponúkam svoju náruč :)
este ze to mas kratke :)
;(
ale nemusí ísť o lži, ak budeš, budú chcieť, hm?
teide si ma predbehol :)
akynka
hm...