Sedím dnu a opíjam sa sentimentom. Za oknom sa menia kulisy. Jeseň. Od prudkého vetra, ktorý ohýba trajektóriu ťažkých dažďových kvapiek až po falošné nádeje, ktoré dáva slnko jasnými lúčmi. Len ja som ten istý. Za oknom sledujem a opíjam sa sentimentom.
Zase som sa nebol prejsť. Zase som nebol na cintoríne voniať horiaci vosk a lepkavú čečinu. Zase. Ako každú jeseň. Koľko ich bolo? Už dosť. Každopádne o jednu viac ako minulý rok. V mláke v parku pri obchodnej len rastú stromy. A ja sám s tými istými problémami ako pred rokmi. Teda, s tými inými problémami.
Výsledok je však rovnaký. Sedím a opíjam sa sentimentom. A ku každému poháriku ešte aj cigareta šúľaná zo sebaľútosti. Koľko premrhaných jesení. Dnes som sa zase nebol prejsť. A pritom stačí vyjsť von.
Ja si však radšem nalejem ďalšiu šálku sentimentu a vzdychnem si: premrhané jesne.
Komentáre
tož,nazdravie ;)
vnukol si mi napad...
budem sa tiez opijat :) neviem ci len sentimentom... ale prazdny dom sa musi vyuzit... :)
ja sa dnes prejst pojdem :)
tiež za hoďku vyrážam ;-)
sentiment
no jo