?...preco_nie...?

Píšem si denník? Píšem. A číta ho niekto? Áno. Dobre, ale ona sa neráta, okrem nej? Nie. A prečo nie?

A tak to tu vzniklo, však veď vyskúšame a uvidíme. Či sa niekto chytí. Alebo aspoň lapí. Asi sa najprv patrí predstaviť, tak prečo nie?

Som. A som rád. A som rád, že som. Som chlapec. Vraj už mám byť mužom, ale to teda fakt nie, ďakujem. Ale bojím sa, že sa ním stávam. Minule som fakticky obišiel mláku namiesto toho, aby som ju preskočil. To preto, že keď ju preskočím, tak sa na mňa všetci pozerajú ako na blbca. Prečo, to neviem. Asi si myslia, že som pozadu, ale ja pritom tajne viem, že mám obrovský náskok. Aj preto, že si vždy radšej poviem prečo nie ako prečo.

Často odbočujem od témy. Možno až príliš často. Možno aj častejšie, ako na poľnú cestu. Ale nie, zas až tak často nie. Hlavné je, že odbočujem čoraz menej, čo zo mňa robí dospelejšieho. Ale ja nechcem byť dospelým. Prečo nie? Preto. Preto, lebo sa nevyznám v dospelom svete. Ani v tom detskom sa síce nevyznám, ale tam sa mi to vždy nejak prepečie. Nikdy nechápem, prečo dospelí klamú. Jasné, že aj ja klamem, však z toho v podstate žijem. Ale to hrám len takú detskú hru. A oni to myslia vážne. A klamú najmä seba. To je asi to najťažšie.

Napriek všetkému, aj deti musia jesť, takže ja idem. Ak to tu bude čítať nejaké prerastené dieťa, nech sa len ozve. Nech nie som sám. Lebo keď ste to dočítali až sem, tak viem, že nie som.

Keď to výde, od zajtra začíname na ostro.