?...preco_nie...?

Ešte sa ani nestihnem zobudiť a už sa to rozbehne. Malé hrisko, ale vyše šesť miliárd hráčov. Dovolím si povedať, že najväčší turnaj na svete. Hrá sa o podanie. Beznádejné, prehrávam, rozhodca je krutý. Môj príjem s očami zalepenými spánkom. Na príjme som dobrý. Prijímanie potravy, pochvál, faciek.

Bod pre mňa. Konečne v kompletnom drese a s umytými zubami. Mám podanie. Tak podám. Hm, v podaní sa musím zlepšiť. Podávam zhora, no na výskok si netrúfnem. Lepšie mi idú fakt tie príjmy. Ale predsa len šla cez sieť a zas ku mne.

Smeč som chytil s ľahkosťou a pocitom zvrátenej radosti z bolesti. Až som na seba hrdý. Nádherný vysoký báger presne do stredu pod sieť. Ale loptá padá na zem. S hrôzou zisťujem, že v mojom tíme dnes nie je nikto. Sám, nijaký kamoš, čo by mi prihral na môj chabý smeč.

Na konci dňa, keď už ledva vládzem prehodiť loptu cez sito (je to fakt náročné, behať sám a chytať všetky tie lopty), sa pozriem na skóre. Remíza. Tak si idem ľahnúť, s vytknutým srdcom, modrinami na mozgu a odretými myšlienkami. Kurnik, zajtra musím hrať zas.