?...preco_nie...?

Myslím si, že toto perex nepotrebuje. Len ma trochu poľutujte;)

O jednej vasnivej noci.

Čo všetko po mne zostalo v detskej izbe okrem stien plných tajných rozhovorov s bratom.

O tom, ako ma dnes rozhrýzol, požuval a vypľul jeden zákerný autobus. A nie len o tom.

Asi tak sa teraz cítim. Prosba o odpustenie za všetky roztrhané papiere.

O tom, preco su dospeli taki kruti a ako deti zas raz vyhrali. (prepacte, ze je to dnes bez diakritiky, ale nemam tu slovensku klavesnicu)

Niekedy sa fakt nestačí pýtať prečo nie, niekedy je to vážne. Niekedy nestačí prerastené decko na dospelé problémy. A vtedy sa potrebuje vyrozprávať.

Hm, mal som dosť problém tento článok zaradiť. Tak sa rozhodnite. Myslím, že by sa hodil aj do druhej témy. Ale to už nechám na vás.

Aké ťažké je sa rozlúčiť.

Zverejním to ešte raz, na hlavnej stránke to nebolo, tak nech nikoho nepripravím o tento môj skvost;) A ešte ani nemám čas napísať niečo nové. Pardón, zajtra sa polepším.

A prečo nie? A predsa napíšem.

A prečo nie?

Aj tak budem pisat o niecom inom, ako som povodne chcel. My deti si mozme vyberat. Takze teraz o snehu.

V prvom rade chcem poďakovať netopierikovi, čiže jedinému čitateľovi, za komentár. Od teba si ho vážim ešte viac. A hneď ťa aj poopravím. Nie, nie som pubertiak. Aspoň vekom už nie.